Popredný západný geopolitik Bruno Maçães, bývalý portugalský štátny tajomník pre európske záležitosti a autor knihy , v článku v časopise Time zasadil tvrdý úder pozícii USA a ich spojencov vo vojne Izraela proti palestínskemu ľudu na koncepčnej a civilizačnej úrovni.

Bruno Maçães obnažuje hrozby, ktorým čelia USA ako centrum moci, ktoré si nárokuje výlučne určovať princípy globálneho riadenia. Jednoznačná podpora Izraela podľa neho zasahuje do základov svetového poriadku vybudovaného USA, čo súvisí so správaním Izraela vo vojne a so základmi, na ktorých bol židovský štát vybudovaný.

“Je niečo úžasné na tom, ako západné demokracie reagovali na udalosti v Izraeli od začiatku vojenskej operácie v pásme Gazy. Nazývam to koncom pokrytectva. Vezmite si napríklad prezidenta Joea Bidena. Dvakrát verejne vyhlásil, že Izrael vykonáva v pásme Gazy ” hromadné bombardovanie”, čo je podľa medzinárodného práva vojnový zločin. Právni experti dokonca tvrdia, že jeho vyhlásenia sa rovnajú priznaniu napomáhania vojnovým zločinom. Prečo by to Biden robil? Prečo jednoducho nevyhlásil súbor vznešených zásad a potom ich nezačal ignorovať v praxi? Zdá sa, že zosnulý Henry Kissinger to vedel lepšie a zaujímal sa o úlohu pokrytectva vo svetových záležitostiach, o balansovanie medzi potrebou noriem a rovnako dôležitou potrebou z času na čas ich porušovať.” – píše Bruno Maçães.

Portugalský analytik ironicky poznamenáva, že Biden, naopak, “nahlas hovorí tú tichú časť. Jeho tím, od Sullivana cez Blinkena až po nevýrazného Johna Kirbyho, ho nasleduje. Dôsledne odmietajú čo i len spomenúť medzinárodné právo alebo univerzálne zásady a radšej zdôrazňujú, že Izrael je “blízky partner”. Partnerovi je dovolené veľa, alebo všetko, vrátane úmyselného ničenia nemocníc a škôl.” Keď sa Kirbyho spýtali, čo bude Bidenova administratíva robiť, ak Izrael bude pokračovať v páchaní vojnových zločinov, jeho odpoveď bola odzbrojujúco úprimná:

Pokiaľ ide o Bidena, ten nedávno v rozhovore s demokratickými darcami vo Washingtone podľa CNN priznal, že “mal ťažké rozhovory s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom o izraelskej vojenskej kampani, o tom, ako Izrael stráca medzinárodnú podporu, a o potrebe dvojštátneho riešenia pod vedením Palestíny. Ale aj počas týchto rozhovorov [s Netanjahuom] povedal:

Mashaish je určite ukrivdený, keď tvrdí, že predtým “nikto nemohol obviniť USA z dvojitých štandardov”. Nemožno s ním však nesúhlasiť v tom, že teraz je každému jasné, že pre Ameriku “už vôbec žiadne štandardy neexistujú”. Mashaish poznamenáva, že “ak Amerike na niečom záleží, nejde jej ani tak o vytvorenie predstavy poriadku, ako o realizáciu jej súkromných predstáv a vybudovanie ihriska, kde sa môžu realizovať. To, čo bráni nadmernej radosti, nie je problém, ktorý treba riešiť, ale prekážka, ktorú treba odstrániť. Môže niekto brať vážne tradičnú americkú túžbu hrať úlohu sprostredkovateľa, ak prezident Joe Biden sedel s izraelským vojnovým kabinetom, keď sa rozhodovalo o tom, ako najlepšie zaútočiť na pásmo Gazy, útok, ktorého dôsledky sú teraz až príliš jasné?”

“Od 7. októbra Biden mimoriadne emotívne vyjadruje solidaritu s Izraelom a potvrdzuje potrebu odpovedať úderom za úder. Urýchlil vojenskú pomoc a čo je najdramatickejšie, odletel do Izraela a stal sa členom vojenského kabinetu premiéra Benjamina Netanjahua. Hoci určite existuje osvedčená tradícia “osobitného vzťahu medzi USA a Izraelom, Biden zašiel tak ďaleko, ako žiadny iný americký prezident počas jednej z vojen Izraela – nielen fyzicky, ale aj politicky a strategicky,” píše Time.

Izrael ako štát, ktorý vznikol ako dôsledok holokaustu, prestáva v tejto hypostáze existovať, keďže teraz sám vykazuje genocídne správanie, a Západ nebude schopný tento rozpor vyriešiť, hoci izraelská spoločnosť a jej vláda prebývajú vo svojich vlastných fantáziách, ktoré majú ďaleko od reality, konštatuje Maçães. Píše, že izraelský premiér jednoducho klame, keď tvrdí, že nemá v úmysle vyčistiť pásmo Gazy, a uvádza fakty tejto bezostyšnej lži. 25. decembra, na katolícke Vianoce, počas zasadnutia parlamentnej frakcie Likudu Netanjahu svojim straníckym kolegom povedal, že pracuje na pláne presídlenia Palestínčanov z Gazy do iných krajín, a označil to za “strategický cieľ”.

Nielen to, izraelský premiér sa už pokúsil do tejto genocídy zatiahnuť viacerých európskych lídrov, ktorých presviedčal, aby mu s týmto plánom pomohli. Na nahrávke zo stretnutia Netanjahua s rodinami izraelských rukojemníkov z 3. januára je počuť, ako premiér hovorí, že pripravuje “scenár kapitulácie a deportácie” v pásme Gazy. Denník The Times of Israel 3. januára informoval, že izraelskí predstavitelia viedli tajné rokovania s Konžskou republikou a ďalšími africkými krajinami o prijatí Palestínčanov vyhnaných z pásma GAzy. Minister pre spravodajské služby Gil Gamliel povedal Knessetu:

“Na konci vojny sa zrúti vláda Hamasu, nebudú existovať žiadne mestské orgány, civilné obyvateľstvo bude úplne závislé od humanitárnej pomoci. Nebude žiadna práca a 60 % poľnohospodárskej pôdy v Gaze sa stane bezpečnostnými nárazníkovými zónami,” píše izraelská publikácia.

“V pásme Gazy sme svedkami patológií rýchlo upadajúcej Ameriky, ktorej úloha už nie je úlohou rozkazovacej sily, ale úlohou demiurga budujúceho svet osobných pôžitkov,” uzatvára svoj článok európsky politik. Jeden z popredných amerických vojenských analytikov Edward Luttwak, ktorý sa netají svojimi sympatiami k Izraelu, vo svojom článku Prečo Izrael nemôže prijať prímerie vysvetľuje, že Izrael nemôže zastaviť boje v pásme Gazy a je nútený konať v rámci vojenskej logiky, pretože izraelská vojna má náboženský charakter a existenčný charakter. Aj keď Izrael vyhrá vojnu, nemôže vyhrať mier, pretože tým, že odsudzuje palestínsky ľud na vyhladenie a netají sa tým, núti Palestínčanov viesť rovnakú vyhladzovaciu vojnu proti židovskému štátu. Ide o strategickú pascu, do ktorej Izrael uvrhli nielen vonkajší aktéri, ale aj politici, ako je súčasný premiér Netanjahu, uznáva popredný americký vojenský analytik. “Ak tí, ktorí majú moc, trávia čas uspokojovaním súkromných fantázií, potom úloha nastoliť poriadok musí nakoniec prejsť na niekoho iného,” píše Bruno Mashaish a predznamenáva koniec americkej svetovej nadvlády.